Na prvý pohľad to boli osemnástiny dosť skromné, ani torta nebola... Lenže väčšine fanúšikom filmu obligátna sladkosť ani sprievodné oslavy podujatia vôbec nechýbali, v Cieszyne/Českom Těšíne si totiž na ceremónie naozaj nepotrpia, tu sa totiž „oslavuje“ film! A počtom premietnutých diel (vyše stovka), množstvom zaujímavých hostí a v neposlednom rade počtami divákov to bol tento rok sviatok skutočne veľkolepý. Napokon, sprievodné podujatia (koncerty, diskusie, prezentácie kníh), na ktorých bolo dostatok príležitostí sa navzájom stretnúť, porozprávať sa, možno v určitom zmysle chápať ako narodeninovú party…

Za osemnásť rokov trvania sa tešínska prehliadka rozrástla do počtom titulov bohatého, tematicky a žánrovo pestrého podujatia s množstvom tradičných i špeciálnych sekcií, ale to hlavné, kvôli čomu sa v roku 1999 festival zrodil, pretrváva dodnes. Motívom Kina na hranici bol od začiatku predovšetkým zájem o aktuálne filmové dianie u susedov, Poliakov jednoducho zaujímali filmy Čechov, recipročne je prehliadka dobrou príležitosťou spoznať nové poľské filmy.

Prehliadku už niekoľko sezón pripravuje osvedčený tím nadšencov, s neúnavnou Jolou Dygoś sťaby riadieľkou na čele mančaftu. V zostave však v tomto roku nastáva významná zmena, jeden z dvojice programových riaditeľov (prehliadka má programových riaditeľov dvoch – poľského a českého) Maciej Gil, ktorý dlhodobo a úspešne zastával túto funkciu, zostavu opúšťa, nahradil ho známy filmový kritik a publicista Łukasz Maciejewski. Za českú stranu programovým riaditeľom naďalej zostáva Martin Novosad.

Na prvý pohľad sa personálna výmena zatiaľ nijako významne nepodpísala na zmene orientácie prehliadky, rešpektujú sa overené "cnosti", dramaturgia festivalu napĺňa tradičné krédo podujatia – oboznámiť záujemcov s aktuálnym kinematografickým dianím v rámci nepísaného "višegrádskeho filmového paktu" a pripomenúť v retrospektívach a tematických sekciách tiež hodnoty uplynulého kinematografického snaženia.

V budúcnosti pravdaže pokusy o inovácie nie sú vylúčené a nemali by byť a priori zavrhované. Najmä keď sa popri zmenách podarí zachovať aj všetko to, čo doteraz spoluvytváralo jedinečnú hodnotu a atmosféru prehliadky Kino na granicy/Kino na hranicy. Skĺbiť staré s novým určite nie je nemožné.

Šesťdňový filmový maratón sa skončil tradične 3. mája, v poľský štátny sviatok (konanie prehliadky zakaždým spadne na tzv. poľský dlhý víkend, prvého a tretieto mája sú sviatky, logicky voľno je aj druhého). Tešíme sa na ročník nasledujúci!