Ideme do Čadce!
20. ročník Etnofilmu
V dňoch 20. až 23. novembra 2018 sa v Čadci uskutoční jubilejný, 20. ročník filmového festivalu s etnologickou tematikou, mapujúceho tiež širšiu problematiku sociálnej a kultúrnej antropológie.
Je to vraj jeden z najstarších slovenských filmových festivalov. V severnom kúte Slovenska, z pohľadu z Bratislavy v odľahlej kysuckej Čadci, ho ešte v časoch neslobody, zhruba v polčase éry nazývanej normalizácia - v roku 1980, spoločne založila skupina slovenských etnológov a filmárov.
Najstarší festival
Etnofilm si vymysleli filmári a etnografi. V osobe Martina Slivku, jedného z významných zakladateľov, sa napokon obe profesie spájali, bol filmovým dokumentaristom aj etnológom.
V roku 1980 sa konal prvý ročník a hoci sa zrodil s „požehnaním“ mocenských štruktúr (inak to ani nebolo možné), nemožno povedať, že by sa jednalo o režimu poplatnú, či nebodaj propagandistickú akciu.
Nešlo samozrejme ani o žiadne disidentské podujatie, ale Čadca bola jednak od samého počiatku miestom, kde sa vo všeobecne normalizovanom živote prejavovalo skôr to naozaj normálne, a nie výstupy poplatné oficiálnym spoločensko-kultúrnym líniám (či dobovo povedané – smerniciam).
Niežeby v jednotlivých ročníkoch nebolo zastúpených dostatok konvenčných a konformných, „neškodných“ titulov, ale zakaždým sa v Čadci premietalo aj niekoľko dokumentov, ktoré boli v rámci daných možností podnetnými filmovými príspevkami do diskusie o živote človeka v spoločnosti v minulosti i v súčasnosti.
Popri premietaní mnohých zaujímavých filmov bola Čadca od počiatku aj dobrým miestom stretávania sa a podnetnej konfrontácie, tvorivých diskusií. Nielen slovenských tvorcov, aj filmárov z Čiech, ktorí v tom čase neboli ešte hosťami zo zahraničia, žili sme predsa v spoločnom štáte. Práve diskusie Etnofilmu boli napriek neslobodnej epoche slobodnou, otvorenou výmenou názorov tvorcov, ktorá pointovala zmysel filmového podujatia.
Zakladateľský étos a mnoho dobrého z tradície takmer štyroch desaťročí Etnofilmu pretrvalo až dodnes, no čosi podobné sa dá povedať aj o limitoch a problémoch festivalu.
Na tomto mieste o tom len stručne: z rôznych príčin sa Etnofilmu v desaťročiach nového milénia nedarí celkom reflektovať nové kultúrne a mediálne trendy, spoločenský význam festivalu postupne upadal, do popredia sa dostávali iné obdobné podujatia, ktorým Etnofilm veľmi ľahko prepustil svoje pozície, pričom on sám sa "upratal" kdesi na perifériu hlavného kultúrneho prúdu ako marginálne, špecializované odborné podujatie.
Lenže žiadna kaša sa neje tak horúca, vývoj niekoľkých desaťročí totiž priniesol aj skúsenosť, že vždy, keď sa nad Etnofilmom v Čadci už lámala palica, dokázal predovšetkým z vlastných, lokálnych zdrojov, ale i s podporou zanietencov z filmového centra nájsť dostatok síl na to, aby pretrval. A zdá sa, že aj v súčasnosti by mohol byť Etnofilm v celkom novom "švungu" - svedčí o tom napríklad aj mimoriadne pestrá a bohatá medzinárodná vzorka prihlásených filmov, z ktorých usporiadatelia zostavili atraktívny program jubilejnej súťaže.
Etnofilm v novembri 2018
Od prvého ročníka Etnofilmu ubehlo už 38 rokov - to preto, že festival sa koná každé dva roky. Jubilejné bienále sa na jeseň roku 2018 bude konať od 20. do 23. novembra 2018, od utorka do piatku.
Tento rok sa do súťaže prihlásil rekordný počet filmov, 173 titulov zo 47 krajín sveta. Výberová komisia festivalu po ich posúdení rozhodla, že do hlavnej súťaže postúpi 46 filmov z 27 krajín. Ich verejná prezentácia tvorí jadro programu novembrového filmového sviatku na Kysuciach.
Okrem filmovej súťaže pripravili organizátori tiež viaceré sprievodné podujatia. napríklad prednášku etnologičky Kataríny Nádaskej Od kolísky do hrobu (Rodinný život našich predkov) či tvorivý workshop Etnológ za kamerou, v ktorom sa pod vedením filmového dokumentaristu, dramaturga a pedagóga Tomáša Hučka budú účastníci zamýšľať nad možnosťami súčasnej audiovízie v práci a bádaní etnológov.
Súčasťou podujatia budú tiež dve výstavy, v Dome kultúry Čadca bude výstava o SĽUKU pod názvom Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, v Kysuckej knižnici v Čadci bude výstava: Etnofilm včera a dnes.
Etnofilmy v súťaži
Najdôležitejšou súčasťou každého filmového festivalu sú samozrejme súťažné diela. Program je mimoriadne bohatý a preto Etnofilm nie je pre sedmispáčov, každý deň sa premieta už od rána - od deviatej. Čo konkrétne uvidíme tento rok v Čadci?
V utorok (20.11.) ranostajov určite zaujmú dva zahraničné tituly z programovej sekcie Človek a moc. Najprv to bude belgicko - francúzsky dokument Minister smetí (réžia Quentin Noirfalisse), ktorý divákom na príklade života, vízií a tvorivej práce konžského aktivistu a nekonformného výtvarného umelca, zužitkujúceho vo svojicj artefaktoch odpady všetkého druhu, odkrýva hlbšie príčiny súčasného kritického stavu krajín Afriky.
Poľský dokument Čierny boh (réžia Grzegorz Paprzycki) prináša nelichotivú správu o niektorých črtách života na súčasnej Ukrajine. Film portrétuje viac než kontroverzného mladého nacionalistického vodcu Sviatoslava, ktorý zneužívajúc nálady v spoločnosti po ruskej anexii Krymu rozdúcháva v mladej generácii nebezpečné xenofóbne nálady. Prepiaty národný pátos, mytológia, manipulácia más - to všetko sú nekalé totalitárne praktiky na ceste za získavaním moci.
O podobách meniaceho sa sveta výstižne vypovedajú dva poľské dokumenty z programovej sekcie Miznúci svet. Krátka dokumentárna črta Prístav (réžia Marcin Lesisz) hovorí o posledných dňoch lokálnej kompy, tesne pred otvorením novostavby impozantného mosta, ktorý neďaleko od prievozu preklenul rieku.
Žalanaš – pustý breh (réžia Marcin Sauter) je podmanivou dokumentárnou správou o fatálnych dôsledkoch pokračujúceho vysychania Aralského jazera na život ľudí, obývajúcich jeho niekdajšie brehy.
Obrazy zo života afrických zberačov plodov v južnom Taliansku prináša taliansky dokument Jululu (réžia Michele Cinque) z príznačne nazvanej sekcie Ako sa nám dnes žije?
Kto sa nebojí trochu drsného pohľadu na preliatu býčiu krv, určite by si nemal nechať ujsť vizuálne výnimočný španielsky dokument Býčie zápasy (réžia Jaime Alekos), ktorý je neľútostnou výpoveďou o spornej národnej kultúrnej tradícii.
V programovej sekcii Človek a hory bude uvedená snímka Pavla Barabáša Vábenie výšok a v utorok večer o 19 hodine festival slávnostne otvorí celovečerný dokumentárny film Mareka Ťapáka Martin Ťapák, ktorý syn nakrútil o svojom otcovi, známom folkloristovi a filmovom režisérovi.
Z programu druhého dňa - v stredu - bude určite príťažlivým bodom aj celovečerný dokument Svetlé miesto režiséra Dušana Trančíka, ktorý dôsledne mapuje históriu moravského kúpeľného mesta Luhačovice, kde sa zrodili prvé myšlienky o spolužití Čechov a Slovákov v rámci jedného štátneho útvaru
Z titulov premietaných v stredu upúta určite aj český krátkometrážny dokument Andrej Pešta: O fotki (réžia Anna Babjárová). ktorý portrétuje osobnosť talentovaného rómskeho umelca a rekonštruuje jeho tvorivú pozostalosť, o ktorú sa dnes zaujímajú jeho dediči z radov rodiny.
Okrem ďalších domácich tradičných etnofilmov v streďajšom programe festivalu zaujme niekoľko ďalších pozorfuhodných zahraničných diel. S aktuálnou imigrantskou problematikou napríklad rezonuje sonda do životov niekoľkých mladých protagonistov, ktorí sú potomkami minulých prisťahovaleckých vĺn do Nemecka. V nemeckom filme Miesta (réžia Margit Schild) hovoria o rôznej miere svojho začlenenia do spoločnosti, o podobách svojich životov v novej vlasti, o svojich túžbach a ambíciách.
Belgický dokument Boli Bana (réžia Simon Coulibaly Gillard) je nositeľom mnohých mediznárodných ocenení. Právom, pretože prináša naozaj pôsobivý vizuálny prienik do pomerov a životných podmienok súčasných nomádov v Burkino Faso.
V programe festivalu vo štvrtok zaujme určite aj celovečerný čínsky dokument Konfucius v súčasnosti (réžia Jiandong Huang), či taliansky dokument Portréty z hôr (réžia Michele Trentini), mapujúci tradičný roľnícky spôsob života v severných horských oblastiach Talianska. Zaujímavou sondou do života ľudí v odľahlých horských končinách je aj rumunský dokument Život je chodník (réžia Dite Dinesz).
Okrem toho prinesie štvrtový program tiež nekoľko zaujímavých filmov mladých filmárov, študentov filmového odboru vysokej školy v Banskej Bystrici v programovej sekcii Predstavujeme mladých filmárov, a v sekcii Dokumentárny film v múzeu niekoľko domácich titulov dokumentujúcich tradičné ľudové remeslá a umeleckú ľudovú tvorbu.
Kto získa Turoňa?
V piatok ranostaji stihnú ešte tri filmy poslednej programovej sekcie Pestré dedičstvo Európy: slovenský dokument Drevené vyrezávané kríže na Podpoľaní (réžia Michal Veselovský) a dva nemecké filmy - jeden o tradičných ľudových maskách, Pod maskou (réžia Jutta Tränkle) a druhý o peripetiách židovskej rodiny pôvodom z Maďarska, ktorej osudy zamiešali kruté vojnové osudy krajín strednej Európy.
Dedičmi odkazu protagonistov, ktorí to všetko museli prežiť na vlastnej koži, sú generácie potomkov, žijúcich v súčasnom, na prvý pohľad bezpečnom svete. Nemecký dokument sa volá Ó, môj Jahve (réžia Marian Kiss, Julia Baudier).
V piatok skoro po poludní sa napokon dozvieme, koho odborná porota ocenila jednotlivými cenami Etnofilmu, tradičnými Turoňmi, udeľovanými v jednotlivých súťažných kategóriách.
Za tunelom Horelica
Etnofilm v Čadci má ešte jeden významný potenciál. Vďaka svojej zaujímavej geografickej polohe je ľahko dostupný takmer zo všetkých strán, od istého času bol vďaka diaľničnému spojeniu dosiahnuteľný v celkom krátkom čase z nášho hlavného mesta, a relatívne blízko je do kysuckej Čadce aj od takmer všetkých našich susedov. Najbližšie hádam z Česka a z Poľska, z krajín s rozvinutou, životaschopnou dokumentaristikou, aj takou, čo je tematicky blízka etnologickému zameraniu.
Pravda, všeličo medzičasom skomplikoval neúmerný rozvoj automobilovej dopravy. Kapacita slovenských ciest nestačí enormnému náporu, denno denne prinášajú rozhlasové dopravné správy opakujúce sa horory z mnohých miest Slovenska, pričom kysucká metropola pri zmienkach o nepekných zdržaniach takmer nikdy nechýba. To však už naozaj nie je vina Etnofilmu...
Napriek priebežne uzatváranému tunelu Horelica na vstupnej bráne do Čadce je náruč Etnofilmu 2018 v týždni od 20. do 23. novembra, od utorka do piatku, naširoko otvorená pre všetkých záujemcov o dobrý dokument, o filmy s etnologickou tematikou či dokumenty mapujúceho širšiu problematiku sociálnej a kultúrnej antropológie.
Ideme do Čadce a možno sa tam stretneme!
Tomáš Hučko
