V znamení filmu a jazyka
Krst publikácie o Pavlovi Brankovi
V pondelok 8. apríla sme sa v prestávke seminára o tohtoročnom laureátovi Ceny Petra Mihálika Rudolfovi Urcovi mali príležitosť stretnúť sa aj s oceneným minuloročným. Pavel Branko prišiel do Kina Lumière, aby osobne pokrstil zborník, ktorý publikuje referáty z minuloročného seminára a je tiež doplnená textami ďalších prizvaných hostí. Zostaviteľom publikácie Pavel Branko, v znamení filmu a jazyka je doktorand na Katedre audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU v Bratislave Erik Binder, ktorý v úvode knižky o.i. napísal:
"...Branko zaujal celoživotnú pozíciu kritika sprievodcu a zároveň strážcu. ´Kritika, ak chce a vie plniť svoju úlohu,´uviedol v jednom rozhovore, ´je strážcom kinematografie ako kultúrbeho fenoménu.´Brankove texty nás už viac ako sedem desaťročí sprevádzajú dejinami kinematografie, pripomínajú nám nám hodnoty filmového umenia. V jeho písaní, v posledných rokoch často venovanom aj záhybom jazyka, úskaliam či slastiam práce so slovom, sa spájajú obdivuhodná kontinuita myslenia, súdržnosť slovníka i vyjadrovania."
Textami do publikácie prispeli títo autori: Erik Binder ("Honia Branka hore Hronom..."), Boris Filan (Pavel Branko - pokojná sila), Ladislav Volko (Dimenzie putovania P. B.), Zuzana Piussi (Hrdina našich čias alebo Pavel Branko), Iris Kopcsayová (Takmer storočný mladík Branko), Martin Šmatlák (Laudatio na Pavla Branka (Cena Tibora Vichtu 2011)), Rudolf Urc (S Pavlom Brankom o slovenskom dokumentárnom filme šesťdesiatych rokov), Václav Macek (Spor o dejiny) Jelena Paštéková (Veľké rondo), Martin Kaňuch (Strážca galaxie).
Okrem toho do publikácie svojimi textami prispeli tiež Martin Štoll (Brankova orechestrace složek a cesta k podstatě dokumentárního filmu), Peter Ulman (Filmová publicistika Pavla Branka, ako originálne koncentrovaná tvorivá reflexia), Martina Ivanová (My sme jazyk) a Ingrid Hrubaničová (Poznámky pod, pred a za čiarou k Pavlovi Brankovi).
V príspevku Petra Ulmana Filmová publicistika Pavla Branka, ako originálne koncentrovaná tvorivá reflexia sa okrem iného môžeme dočítať aj toto:
"Pavel Branko je spolutvorcom slovenskej kinematografie ako tvorca špecifickej matérie, ktorá filmovou tvorbou prestupuje, sníma jej impulzy a navodzuje spätne ich konštruktívne, racionálne aj emocionálne vyhodnotenia. Podobne ako napríklad kľúčové osobnosti dramaturgie alebo scenáristiky, ktorýchpôsobenie v kreatívnej symbióze s režisérskymi osobnosťami bolo zásadne vnímané vnútri kinematografického prostredia, nie však navonok, vo všeobecnom povedomí publika, aj osobnostne silne profilovaný, angažovaný a kontinuálne pôsobiaci filmový kritik aktívne, hoci "len" sprostredkovane participuje na tvorivom procese. Ak záujemcovia o film, a práveže aj slovenský, poznajú mená aspoň niektorých režisérov, ale nič im nehovoria mená ako Peter Mihálik alebo Pavel Branko, dá sa tomu rozumieť, ale netreba sa s tým zmieriť."
Publikácia Pavel Branko, v zamení filmu a jazyka je nepochybne edičným činom, ktorý sa s danou situáciou nezmieruje.
Knižku ilustrovanú portrétnymi fotografiami Pavla Branka a obrázkami stretnutí s osobnosťami sveta filmu a jazyka vydali spoločne Slovenská filmová a televízna akadémia a Slovenský filmový ústav.
