FILMbis.>>Na stole>>Spomínam na Cieszyn...>>Rušno v jarnom Cieszyne

Jan Švankmajer a jeho priatelia

Plagáty výstavy budú priestory kina zdobiť až do konca februára budúceho roku (2019).

20. ročník Etnofilmu

V dňoch 20. až 23. novembra 2018 sa v Čadci uskutoční jubilejný, 20. ročník filmového festivalu.

Dokument Boli pri tom na Týždni slovenského filmu

V rámci podujatia Týždeň slovenského filmu sa dokument v bratislavskom kine Lumière bude premietať v stredu 11. apríla 2018.

Unavení Michalkovom

Tak som v sobotu večer strávil viac ako dve a pol hodiny pred televíznou obrazovkou, aby som si pozrel film Unavení slnkom 2: Odpor.

Boli pri tom

Bývalí riaditelia Slovenskej televízie v dokumentárnom filme

Dokument prináša originálny kolektívny portrét všetkých ponovembrových riaditeľov Slovenskej televízie a RTVS, divácky atraktívny pohľad na jednotlivé osobností.

Rušno v jarnom Cieszyne

Čo prináša(l) prvý májový víkend

V Cieszyne i v Českom Těšíne bolo na jar vždy mimoriadne rušno. Napríklad aj na promenáde pri poľskom brehu rieky Olzy, kde agilní trhovníci okrem všeličoho možného (i nemožného) ponúkali aj pestrú aktuálnu ponuku priesad, akurát dorastených na výsadbu do záhradky - v zemi českej či poľskej, alebo trebárs i slovenskej.

Ale dôvod k hmýreniu sa v tešínskych zákutiach majú na jar samozrejme nielen záhradkári. Jarné slniečko vyláka do ulíc mesta skoro každého, niekoho na pivko, iného do obchodu a mnohých za kultúrou, a nielen filmovou. Tento jarný ruch hraničného mesta sa za ostatných tridsať rokov stal chvalabohu už banalitou.

Mnohí si však ešte pamätajú, že pred rokom 1989 - počas "bratského spolunažívania" Poľskej ľudovej republiky a socialistického Československa v spoločnom tábore "najpokrokovejších krajín" - bolo mesto hraničnou riekou Olše/Olza absurdne rozdelené, voľne sa prechádzať tam i späť sa nedalo. Obzvlášť v čase výnimočného stavu v Poľsku v osemdesiatych rokoch.

Po páde komunizmu rieka svojimi mostami obyvateľov z oboch brehov opäť spojila a dnešné generácie si donedávna (do marca 2020) neprístupnú susedskú stranu Tešína už nevedeli predstaviť. Slobodný život v de facto spoločnom mestskom organizme sa rozprúdil obzvlášť po zrušení hraničných kontrol po vstupe oboch krajín do schengenského priestoru v roku 2007.

O vnímaní štátnej hranice, prechádzajúcej naprieč mestom, píše na stránke filmovej prehliadky Kino na hranici jej riaditeľka Jolanta Dygoś: "Už řadu let jsme existenci prakticky přestali pociťovat. Přecházeli jsme mosty, aniž bychom si nějak zvlášť všímali, že zároveň překračujeme státní hranici. Spojují nás totiž nejen rodinné a přátelské vazby, ekonomika, obchod, gastronomie, ale také kultura, společné aktivity, záliby a zájmy."

Kino na granicy/Kino na hranici

Prirodzenú súnaležitosť oboch častí mesta využilo ešte pred "schengenom" zaujímavé kultúrne podujatie, ktoré sa v roku 1999 zrodilo zo spontánneho záujmu o filmy susedov. Tak vzniklo Kino na granicy/Kino na hranici.

Najintenzívnejší bol od počiatku predovšetkým záujem Poliakov o nové české filmy, ktorému recipročne sekunduje prehliadka najnovšej poľskej, predovšetkým hranej tvorby. Ale v prirodzenom rozvoji a raste podujatia si veľmi rýchlo našlo priestor aj kino slovenské, a v súčasnosti ho dopĺňa aj tzv. element maďarský a najnovšie aj ruský.

V kinosálach a v ďalších kultúrnych zariadeniach na poľskej i českej strane sa v priebehu týždňa okolo prvého májového víkendu zakaždým vystrieda množstvo zvedavých divákov, pendlujúcich pešo cez štátnu hranicu sem a tam - niekoľkokrát denne.

Jola Dygoś dnes na webovej stránke pripomína význam podujatia aj týmito slovami: "Trvalo mnoho let, než se nám v našem pohraničí podařilo překonat stereotypy, předsudky a historické křivdy a vybudovat dobré polsko-české vztahy. Vytvořit mezikulturní dialog a síť kontaktů, ale zejména skutečná přátelství. Obrovskou úlohu při tom sehrála kultura, to, že jsme se mohli potkávat v kinech, divadlech, na koncertech či výstavách a že jsme onen kulturní život mohli sami podněcovat."

Dlhý víkend v Cieszyne

Do obvyklého termínu festivalu na prelome apríla a mája pripadajú aj dva štátne sviatky Poľskej republiky. 1. máj je celosvetovo slávený Sviatok práce a 3. máj je dňom Ústavy, ktorý v Poľsku oslavujú na pamiatku ústavy schválenej v roku 1791. Pod vplyvom ducha francúzskej revolúcie základný zákon štátu v Poľsku prijali ako vôbec v prvej krajine Európy, pričom v poradí je hneď druhou písanou ústavou na svete - po americkom zákone. Poľská ústava zaviedla progresívne prvky politickej rovnosti medzi šľachtou a meštianstvom a zabezpečila tiež zo strany štátu ochranu roľníctva.

Deň ústavy je pre Poliakov samozrejme každoročne veľkou udalosťou a oslavy sa premietajú aj do diania v uliciach Cieszyna. Čosi z ich priebehu pri presunoch z jedného kina do druhého zažije každý účastník filmového festivalu a nevyhne sa mu ani ten najfanatickejší kinoman, tráviaci väčšinu času pred filmovým plátnom. Tak to bolo aj v roku 2019, keď si krajina navyše pripomínala aj svoje pätnásťročné výročie vstupu do Európskej Únie a dve dekády členstva v NATO.

Mestský príspevok k oslavám 3. mája sa prirodzene odohrával predovšetkým na Rynku. Za rezkých tónov dychovky vystúpili zostavy miestnych mažoretiek, v spievode na námestí boli s obrovskou vlajkou v národných farbách neprehliadnuteľní tiež miestni skauti. Rozdávali sa aj bielo-červené kokardy, varil a podával sa guláš. V Cieszyne bolo minulý rok na jar skutočne rušno...

Chybíš mi, Poláku...

Ktovie, ako to v Cieszyne aj v Českém Těšíne vyzerá túto jar, v týchto dňoch na prelome apríla a mája. Pandémia opäť načas (nikto dnes nevie dokedy...) rozdelila zrastené mesto. Opatrenia na zabránenie šírenia nákazy starším pripomenuli nie až tak dávnu minulosť, mladí na vlastnej koži zažívajú to, o čom len počúvali od starších a čomu možno ani poriadne neverili, či si to aspoň nevedeli predstaviť...

"Bylo by smutné, kdybychom o to všechno přišly. Uzavření hranic by naše snahy nemělo zdusit," vyznáva sa z pocitov zo straty normálu Jola Dygoś.

Ako to teraz v Cieszyne/Českém Tešíne vyzerá, o tom sa čosi dozvedáme prostredníctvom internetu. Sú to milé obrazy, dobré správy.

Tak napríklad sa už v piatok 20. marca na poľskom brehu Olzy objavil baner s dvojjazyčným nápisom: "Tęsknię za Tobą, Czechu/Stýská se mi po tobě, Čechu." Ešte v ten istý deň večer odpovedali obyvatelia Českého Těšína, na brehu rieky sa objavila odpoveď: "I ja za Tobą, Polaku". A na druhý deň posolstvo doplnil baner s nápisom v češtine: "Chybíte nám Poláci."

V deň, keď sa mal 22. ročník prehliadky Kino na hranici otvárať, teda 1. mája 2020, otvorili usporiadatelia z poľskej strany aspoň výstavu plagátov všetkých doterajších ročníkov. Na stromoch na brehu hraničnej Olzy/Olše.

Popoludní, po šestnástej sa na oboch brehoch zhromaždili zástupcovia organizátorov z Česka a Poľska s rúškami na tvárach (a v tolerovaných desaťčlenných skupinách ľudí), aby boli spolu aspoň na dohľad a na posluch. K tomu im výdatne napomohla technika - komunikáciu uľahčilo internetové spojenie oboch brehov. No vďaka live streamu cez internet sa milého stretnutia mohol zúčastniť (a dodatočne si ho na stránke festivalu môže pozrieť) ktokoľvek, kto je aktuálne prinútený sedieť doma, z hociktorého kúta sveta.

Účastníkom stretnutia pri Olze/Olši sa však jednak podaril do určitej miery aj fyzický kontakt. Bohvie ako, ale podarilo sa im ponad rieku natiahnuť 35 mm filmový pás - jeden koniec držali na poľskej strane rieky, druhý v Česku.

A keď na počesť nezahájenej prehliadky v pôvodnom termíne otvorili na českej strane fľašu sektu, na čo sa zo stranu poľskej hneď ozvali, aby im z nej čosi poslali, tak sa šumivý mok prelieval ponad hranicu po filmovom páse. Zopár kvapiek zrejme dorazilo na druhú stranu, aspoň symbolicky určite...