Mirage (Délibáb) otvoril 22. ročník Febiofestu v Bratislave
Slovenská premiéra s reprezentatívnou filmovou delegáciou
Koprodukčný maďarsko – slovenský film Mirage (originálny názov: Délibáb, čo znamená fatamorgánu) otvoril 22. ročník medzinárodného filmového festivalu Febiofest. Slávnostná premiéra sa konala 20. marca 2015 v bratislavskom kine Lumière.
V početnej filmovej delegácii boli okrem maďarského režiséra Szabolcsa Hajdu prítomní i viacerí herci zvláštneho príbehu o modernom otroctve, predovšetkým však predstaviteľ hlavnej postavy Isaach de Bankolé.
Šiestemu celovečernému titulu v režisérovej filmografii predchádzali úspešné a väčšinou vydarené snímky: Mizerné veci - Macerás ügyek, 2001, Tamara, 2004, Biele dlane - Fehér tenyér, 2006, Off-Hollywood, 2007 a Bibliotheque Pascal, 2010, pričom už dva krát boli do zápolenia o sošku Americkej filmovej akadémie vyslané práve filmy Szabolcsa Hajdu (Biele dlane a Bibliotheque Pascal). Zatiaľ sa autor nominácie na najlepší zahraničný film nedočkal a s filmom Mirage to maďarskí akademici radšej ani neskúšali. Ten film sa totiž autorovi veľmi nevydaril.
Je to škoda, pretože k dobrému dielu mal film viacero silných predpokladov – napríklad zaujímavý, nevšedný zámer: podať pôsobivé svedectvo o aktuálnom fenoméne novodobého otroctva prostredníctvom westernového archetypálneho príbehu, ktorý sa odohráva v podmanivej scenérii kdesi na puste maďarského Alföldu. Výborný je herec Isaach de Bankolé v úlohe čierneho futbalistu Francisa, ktorý sa ukrýva v hlbinách stepi a narazí pritom na moderných otrokárov.
Lenže film je takpovediac zbabraný, kríva predovšetkým v troch hľadiskách: má zlý, neprepracovaný scenár, s tým súvisiacu slabučkú dramaturgiu a napokon i mnohokrát bezradnú réžiu (ktorá si nedokázala poradiť so slabosťami predlohy).
Množstvo použitých kalašnikovov, vystrieľaných zásobníkov a napokon i vystretých mŕtvol v záverečnej prestrelke medzi hlavným hrdinom, gaunermi a miestnou políciou nemá obdobu. Tá scéna nemá nič dočinenia s realizmom, ale ani s efektívnou nadsázkou, nefunguje ako parafráza, nefunguje nijak. Nanajvýš ako smiešna fraška, ktorá svedčí o autorskej a realizačnej bezradnosti.
