FILMbis.>>Na stole>>Mirage (Délibáb) otvoril 22. ročník Febiofestu v Bratislave

Jan Švankmajer a jeho priatelia

Plagáty výstavy budú priestory kina zdobiť až do konca februára budúceho roku (2019).

20. ročník Etnofilmu

V dňoch 20. až 23. novembra 2018 sa v Čadci uskutoční jubilejný, 20. ročník filmového festivalu.

Dokument Boli pri tom na Týždni slovenského filmu

V rámci podujatia Týždeň slovenského filmu sa dokument v bratislavskom kine Lumière bude premietať v stredu 11. apríla 2018.

Unavení Michalkovom

Tak som v sobotu večer strávil viac ako dve a pol hodiny pred televíznou obrazovkou, aby som si pozrel film Unavení slnkom 2: Odpor.

Boli pri tom

Bývalí riaditelia Slovenskej televízie v dokumentárnom filme

Dokument prináša originálny kolektívny portrét všetkých ponovembrových riaditeľov Slovenskej televízie a RTVS, divácky atraktívny pohľad na jednotlivé osobností.

Mirage (Délibáb) otvoril 22. ročník Febiofestu v Bratislave

Slovenská premiéra s reprezentatívnou filmovou delegáciou

Koprodukčný maďarsko – slovenský film Mirage (originálny názov: Délibáb, čo znamená fatamorgánu) otvoril 22. ročník medzinárodného filmového festivalu Febiofest. Slávnostná premiéra sa konala 20. marca 2015 v bratislavskom kine Lumière.

V početnej filmovej delegácii boli okrem maďarského režiséra Szabolcsa Hajdu prítomní i viacerí herci zvláštneho príbehu o modernom otroctve, predovšetkým však predstaviteľ hlavnej postavy Isaach de Bankolé.

Šiestemu celovečernému titulu v režisérovej filmografii predchádzali úspešné a väčšinou vydarené snímky: Mizerné veci - Macerás ügyek, 2001, Tamara, 2004, Biele dlane - Fehér tenyér, 2006, Off-Hollywood, 2007 a Bibliotheque Pascal, 2010, pričom už dva krát boli do zápolenia o sošku Americkej filmovej akadémie vyslané práve filmy Szabolcsa Hajdu (Biele dlane a Bibliotheque Pascal). Zatiaľ sa autor nominácie na najlepší zahraničný film nedočkal a s filmom Mirage to maďarskí akademici radšej ani neskúšali. Ten film sa totiž autorovi veľmi nevydaril.

Je to škoda, pretože k dobrému dielu mal film viacero silných predpokladov – napríklad zaujímavý, nevšedný zámer: podať pôsobivé svedectvo o aktuálnom fenoméne novodobého otroctva prostredníctvom westernového archetypálneho príbehu, ktorý sa odohráva v podmanivej scenérii kdesi na puste maďarského Alföldu. Výborný je herec Isaach de Bankolé v úlohe čierneho futbalistu Francisa, ktorý sa ukrýva v hlbinách stepi a narazí pritom na moderných otrokárov.

Lenže film je takpovediac zbabraný, kríva predovšetkým v troch hľadiskách: má zlý, neprepracovaný scenár, s tým súvisiacu slabučkú dramaturgiu a napokon i mnohokrát bezradnú réžiu (ktorá si nedokázala poradiť so slabosťami predlohy).

Množstvo použitých kalašnikovov, vystrieľaných zásobníkov a napokon i vystretých mŕtvol v záverečnej prestrelke medzi hlavným hrdinom, gaunermi a miestnou políciou nemá obdobu. Tá scéna nemá nič dočinenia s realizmom, ale ani s efektívnou nadsázkou, nefunguje ako parafráza, nefunguje nijak. Nanajvýš ako smiešna fraška, ktorá svedčí o autorskej a realizačnej bezradnosti.