Martin Šulík nakrútil Tlmočníka
Premiéra nového slovenského filmu
23. februára 2018, presne v deň osemdesiatych narodenín Jiřího Menzela, premietli na Berlinale najnovší film Martina Šulíka Tlmočník. Slávny český režisér si v ňom zahral jednu z hlavných úloh. V Bratislave mal film slávnostnú premiéru onedlho potom, v mrazivý pondelok 26. februára, do kín bude novinka nasadená od 1. marca.
Potomkovia obetí a katov na poznávacej ceste po krajine
Scenár Tlmočníka napísal režisér Martin Šulík so svojim dlhoročným spolupracovníkom Marekom Leščákom (predchádzajúce spoluautorstvo s režisérom na scenároch k filmom: Slnečný štát, Cigáň, Slovensko 2.0).
Film je príbehom dvojice starých pánov, ktorá sa vydá na cestu po dnešnom Slovensku, aby spoločne hľadali stopy udalostí z čias druhej svetovej vojny a odpovede na otázky, ktoré sa ich bytostne dotýkajú.
Tlmočník Ali Unger z Bratislavy (Jiří Menzel) je slovenský žid, ktorý prekladal vojnové spomienky bývalého esesáka Grabnera. Ten pôsobil v čase vojny na Slovensku. Z pamätí vojnového zločinca vyplynulo, že okrem mnohých iných obetí má s veľkou pravdepodobnosťou na svedomí aj smrť Aliho rodičov.
Unger je rozhodnutý pre konfrontáciu s autorom, no vo viedenskom byte nájde len jeho syna, obstarožného bonvivána Georga Grabnera (Peter Simonischek).
Ten veľa o pravej minulosti svojho otca nevie, v čase vojny bol malým chlapcom v Nemecku. Doteraz sa o temnú minulosť rodičov veľmi nezaujímal. Z čias vojny sa zachovali len otcove listy, ktoré synovi písal z okupovanej krajiny.
Po istom váhaní bezstarostný, radosti života užívajúci bývalý učiteľ jazykov využije príležitosť zistiť viac, a vydá sa spolu s Ungerom na cestu po Slovensku. Ali Unger mu za stovku denne tlmočí do nemčiny.
Film na pôdoryse svojho príbehu prináša relevantnú tému o vyrovnaní sa s našou staršou minulosťou, ako aj s jej dozvukmi v živote dnešného Slovenska. A v životných postojoch dvoch seniorov, potomkov obetí a katov.
Klasické kino, herecký koncert
Koprodukčný slovensko - česko - rakúsky film je nakrútený v tradičnom móde lineárneho rozprávania príbehu, bez výrazných formálnych či kompozičných inovácií. To však vôbec nie je na škodu, naopak, zvolený výraz príbehu sedí.
Roadmovie ťaží predovšetkým z vynikajúceho hereckého stvárnenia hlavných postáv, diametrálne odlišných charakterov príbehu.
Rakúšan Georg si užíva radostí zrelého veku, v rámci pozitívneho postoja k životu sa nezaprie ani ako milovník dobrého jedla a pitia, a vyznávač ženskej krásy a priaznivosti.
Protikladom je ovdovelý, asketický a zatrpknutý Ali, ťažko sa vyrovnávajúci s traumami minulosti a frustrovaný tiež premenami, ktoré do jeho života prináša súčasnosť.
Počas poznávacej cesty Slovenskom sa postupne mení vzájomný vzťah oboch protagonistov, z počiatočnej nedôvery až nevraživosti sa vyvinie vzájomný záujem, pochopenie a možno i priateľstvo.
Seniorom v hlavných úlohách sekundujú vo vedľajších postavách Zuzana Mauréry, Réka Derzsiová, Anna Rakovská, Eva "Evelyn" Kramerová, Attila Mokoš, Karol Šimon, Judita Hansman a ďalší.
Kameramanom filmu bol Martin Štrba, hudbu zložil Vladimír Godár.
Život a film
Zvláštne ocenenie Kamera Berlinare, ktoré udeľujú osobnostiam so zvláštnym vzťahom k festivalu, za neprítomného českého režiséra v nemeckej metropole prevzal jeho filmový partner, rakúsky herec Peter Simonischek.
Ten je držiteľom Európskej filmovej ceny pre najlepšieho herca za rok 2016. Preslávila ho úloha vo filme Toni Erdmann, ktorý bol v roku 2016 nominovaný na Oscara v kategórii najlepší zahraničný film.
Vzhľadom na stále prebiehajúcu rekonvalescenciu sa Jiří Menzel nezúčastnil ani bratislavskej premiéry v Cinema City Eurovea, pričom filmová delegácia tvorcov bola reprezentatívna. Po skončení filmu sa hostia presunuli do neďalekej pivnej reštaurácie, kde pokračovala výmena názorov na film, či iné témy zo života.
Zaujímavou okolnosťou titulu je napríklad to, že hlavnú postavu tlmočníka mal pôvodne zahrať slovenský filmový režisér Juraj Herz. Ale tesne pred nakrúcaním sa uňho objavili zdravotné komplikácie a lekári mu nedoporučili enormnú námahu spojenú s nakrúcaním.
Takže vlastne sa Jiří Menzel ujal roly ako náhraník, no zvládol ju s plnou bravúrou. Paradoxom je to, že po nakrúcaní postihli vážne zdravotné komplikácie práve jeho.
Liečil sa na meningitídu, podstúpil aj operáciu hlavy. Deň pred Vianocami sa prebral z dlhšieho umelého spánku a odvtedy úspešne napreduje v návrate k normálnemu životu.
Tieto okolnosti si možno zorientovaný divák pripomenie aj v pasáži filmu, keď na plátne postava Aliho Ungera upadne do bezvedomia a za obetavej pomoci Georga sa ocitá na intenzívnom oddelení nemocnice. Život a film niekedy nemajú k sebe vôbec ďaleko...
Tomáš Hučko, február 2018
