Baba z ľadu
Film s otužilou Zuzanou Kronerovou otvoril 24. MFFK Febiofest
Najnovší hraný film režiséra Bohdana Slámu Baba z ľadu otvoril v bratislavskom kine Lumiére už 24. ročník MFFK Febiofest.
Večer 2. marca 2017 predstúpila početná filmová delegácia koprodukčného česko-slovensko-francúzskeho projektu pred zvedavých divákov nabitej kinosály, titul spolu s režisérom uviedla predstaviteľka hlavnej úlohy Zuzana Kronerová.
Príbeh ovdovelej šesťdesiatničky Hany, ktorá v novom vzťahu, v partnerstve s voľnomyšlienkárskym dôchodcom - otužilcom Broňom (Pavel Nový) nachádza novú životnú energiu, festivalové publikum celkom pobavil.
Obzvlášť scény s Broňovou obľúbenou sliepkou Adélou, ktorá spomedzi kŕdľa chovanej hydiny v zadnej časti starej Karosy požíva zvláštne privilégiá - Broňo ju jednoducho vláči so sebou všade, kam sa len pohne.
Pod vplyvom komunity ľadových medveďov sa k otužovaniu osmelí aj Hana. Ale vzťah s neviazaným Broňom je tiež príležitosťou vystúpiť zo začarovaného kruhu do značnej miery toxických rodinných vzťahov.
Dospelí synovia (Marek Daniel a Václav Neužil), nevesty (Petra Špalková a Tatiana Vilhelmová) a v neposlednom rade aj vnúčatá, sú doslova prototypovými nositeľmi súčasných civilizačných, socio-psychologických patológií.
Citová vyprahnutosť, prehnaná upätosť na kariéru, úzkostlivý zdravý životný štýl a zdravá výživa, či naopak, ortodoxný boj so súčasnou civilizáciou, smiešny zápas o "tradičné ľudské hodnoty". A k tomu školská šikana vnúčika Ivánka. To všetko vnášajú do príbehu postavy Haninej rodiny.
Samé klišé...
Je pomerne prekvapujúce, a samozrejme i poľutovaniahodné, ako sa režisérovi a zároveň i scenáristovi filmu Bohdanovi Slámovi v realizácii témy podarilo tak jednoznačne skĺznuť do bahna klišé.
Jedným veľkým klišé je pravdaže už samotný tematický rámec príbehu - "láska kvete v každým věku", ale budiž. Kultivovaná "romantická komédia" by ešte mohla byť znesiteľnou a obhájiteľnou žánrovou tvorivou stratégiou.
Ale herecká partitúra postavy nevesty, neznesiteľnej perfekcionistky, či cholerické výstupy rozhádaných synov - to všetko je prekvapivým balastom v najnovšom opuse režiséra, ktorého na orbit filmovej slávy vyniesol svojho času už jeho úspešný debut.
Napokon, určité sklony k sentimentalite a podobným úletom nachádzame aj v skorších filmoch autora (napríklad v toľko cenenom Štěstí, 2005).
Obvyklým floskuliam stvárnenia medziľudských vzťahov však Sláma v minulosti neraz úspešne čelil svojskou drsnosťou, naturalistickým stvárnením postáv a ich vzťahov (napríklad v debute Divoké včely z roku 2001, či v "magických" príbehoch Čtyři slunce z roku 2012). Ale niekedy balansovať na hrane už nestačí.
Romantické filmové "vibrácie" ústrednej dvojice Kronerová - Nový sú pritom z príbehu najnovšieho Slámovho titulu Baba z ľadu ešte najprijateľnejšie.
Zrejme vďaka obom predstaviteľom a ich skúsenej interpretácii postáv, či pre čerstvý závan spomínanej drsnosti a naturalizmu (napríklad v mileneckej scéne dvojice, ale aj inde).
Ale repliky a konanie neurotických potomkov (synovia, nevesty, vnuci a vnučky) sú tak neuveriteľne kontaminované obvyklými "vzťahovými" klišé, že je to neraz takmer na nevydržanie. Miestami ten film pripomína dokonca sekvencie nejakej banálnej telenovely, ktoré tak v poslednom období zamorili televízne obrazovky na takmer všetkých kanáloch.
Ešteže sa na plátne občas objaví sliepka Adéla, alebo sa hrdinovia na chvíľu ponoria do upokojujúcich ľadových vĺn zimnej rieky.
