Krakov 2017
57. ročník tradičného festivalu
V nedeľu, 4. júna 2017 sa v Krakove skončil už 57. ročník tradičného filmového festivalu.
V rámci celodenného nedeľného premietania ocenených filmov (v jednotlivých predstaveniach) si diváci mohli pozrieť či pripomenúť, čo poroty jednotlivých súťaží ocenili, komu a čomu v predchádzajúci večer, na slávnostnom vyhlásení výsledkov v Kine Kijów odovzdali ceny.
KFF sa tento rok konal v týždni od nedele 28. mája až do nedele 4. júna v jednotlivých projekčných miestach. Celý týždeň sa filmy súťaží, ale aj predstavenia mimosúťažných sekcií, odohrávali na viacerých miestach centra Krakova: v tradičnom festivalovom centre v Kine Kijów, v sálach MOS-u (Małopolski Ogród Sztuki) na Rajskej ulici, v sálach Kina pod Baranami na Rynku, v Kine ARS Reduta, v Kine Miikro, v Kine Agrafka a inde.
Festivalové súťaže
Od minulého roka sa v pravidlách festivalu nič podstatného nezmenilo, štruktúra súťaží bola zachovaná.
Opäť to bola predovšetkým súťaž dokumentárnych filmov (Konkurs dokumentalny), v ktorom sa okrem hlavnej ceny kategórie, Zlatý roh za réžiu najlepšieho filmu, udeľovali ešte dve ceny - Strieborné rohy - dvoch podkategórií - najlepší film stredometrážny a najlepší film plnometrážny.
Predsedom poroty bol známy poľský dokumentarista Paweł Łoziński okrem iných s ním v jury zasadal aj český dokumentarista Miroslav Janek. Svoj verdikt priniesli po zhliadnutí osemnástich titulov. Okrem regulárnych cien kategórie svoje ocenenie udeľovala tiež zvláštna porota Medzinárodnej filmovej kritiky - FIPRESCI.
Súťaž krátkych filmov (Konkurs krótkometrażowy), v ktorom sa okrem hlavnej ceny - Zlatý drak - za najlepší krátky film udeľujú tiež tri ďalšie ocenenia - Strieborné draky, v jednotlivých podkategóriách: za najlepší krátky hraný film, za najlepšiu animáciu a za najlepší krátky dokument. Z verdiktu jury vyplýva tiež nominácia na Európsku filmovú cenu.
Predsedníčkou poroty krátkometrážnych filmov bola Agnieszka Smoczyńska, autorka viacerých ocenených krátkych hraných o dokumentárnych filmov. Jej hraná etuda Aria Diva získala na 48. KFF Strieborného Lajkonika za najlepší krátky hraný film. V roku 2015 debutovala režisérka celovečerným hraným filmom Córki dancingu. Okrem iných bol členom poroty tiež maďarský režisér animovaných filmov Géza M. Tóth, ktorého film Maestro (2005) bol v roku 2007 nominovaný na Oscara.
O ocenenie Zlatý Hejnal za najlepší hudbobný dokument sa uchádzali diela zo súťaže DocFilmMusic, porote predsedala švajčiarska režisérka Gita Gsell.
V národnej súťaži (Konkurs Polski) sa udeľujú Lajkoniky, Zlatý pre najlepší domáci film, a tri strieborné v jednotlivých podkategóriách: za najlepší hraný, animovaný a dokumentárny film.
Predsedom poroty bol Dariusz Jabłoński, známy poľský producent i režisér. Debutoval dokumentom Fotoamatér (Fotoamator, 1998), ktorý získal viac než päťdesiat medzinárodných ocenení. Jabłoński je v súčasnosti prezidentom Poľskej filmovej akadémie. Okrem iných s ním v národnej porote zasadal tiež minuloročný laureát krakovského festivalu Wojciech Kasperski, ktorý za film Ikona (2016) získal v Krakove Zlatého Lajkonika.
Okrem hlavných cien súťaže získavali autori a ich diela vavríny tiež od ďalších subjektov, napríklad Cenu divákov, či Cenu študentov Krakova a podobne.
Smok Smoków
Tento rok už po dvadsiaty krát sa v rámci Krakovského festivalu udeľovala cena za prínos pre svetovú kinematografiu - Drak drakov (Smok Smoków).
Keďže sa k tradícii ceny tento rok viaže tiež 70 ročné jubileum poľskej animácie, Programová rada krakovskej filmovej nadácie (Rada Programowa Krakowskiej Fundacji Filmowej) sa rozhodla tentokrár oceniť hneď dvoch výnimočných autorov, ktorí zanechali v v poľskom animovanom filme významnú stopu. Ocenení laureáti sú Daniel Szczechura (1930) a čulý deväťdesiatnik Witold Giersz (1927).
Okrem slávnostnej ceremónie odovzdania sošiek draka sa bolo so zaslúžilými tvorcami možné stretnúť na viacerých projekciách retrospektívy z ich bohatej tvorby, ako aj na dielňach, kde dokonca predviedli niektoré praktické postupy klasickej animácie.
Okrem súťažných kategórií je už tradične súčasťou týždňového maratónu aj množstvo mimosúťažných projekcií filmov, v sekciách Zaostrené na Nemecko, Príbehy zo sveta, Niekde v Európe, Zvuky hudby, Noc videoklipov, Laureáti festivalov, Poľská panoráma, Noc etúd, DOCS + Science a ďalšie.
Okrem toho účastníkom nedalo spať aj niekoľko sprievodných podujatí, napríklad oslava desaťročného jubilea produčného projektu "Prvý dokument" Studia Munka, či pätnásťročné jubileum Školy Wajdu (založená vo Varšave v roku 2002).
V Noci na Kazimierzu vystúpil na koncerte spevák Marek Dyjas a súčasťou HBO party bol koncert vokalistky, skladateľky a inštrumentalistky Mary Komasy.
Filmy festivalu
V obrovskej ponuke rozmanitých filmov jednotlivých kategórií súťaží nie je jednoduché sa orientovať, prakticky je nemožné vidieť všetko.
Dalo by sa povedať, že filmy potvrdili súčasné trendy vo všetkých kinematografických druhoch, v dokumentárnej, hranej i v animovanej tvorbe. Nekonalo sa žiadne veľké prekvapenie, ani v tematike filmov, ani v ich forme. Pravda, z istého odstupu, keď dokážeme odolať prahnutiu po "novinkách" a naplnení otázky "čo je nové?", vidíme, že festivalová nádielka jednak celkom výstižne zrkadlí podoby, obavy, atmosféru sveta, v ktorom žijeme.
Vo svojom úvodníku vo festivalovom katalógu to vyjadruje aj dlhoročný riaditeľ festivalu Krzysztof Gierat:
"Tvárou v tvár s rodinnými tajomstvami, tvárou v tvár s poľskými stereotypmi, tvárou v tvár so súčasnými napätiami. Filmári interpretujú našu búrlivú súčasnosť v pohodlí domáceho krbu, v metropolách sveta i na jeho perifériách, v sýtych spoločnostiach západnej Európy i v chudobných krajinách Afriky.
Niektorí filmoví hrdinovia utekajú pred vojnou a hladom, iní spevňujú múry a priekopy. Svet sa zbláznil, zo všetkých strán narastá strach pred cudzími a nenávisť k neveriacim. U nás prebieha poľsko - poľská vojna. Konca nevidieť..."
No riaditeľ jednak nekončí pesimisticky, keďže na záver pripomína tri legendárne postavy animovaného filmu: dvoch tohtoročných laureátov ocenenia Drak Drakov (Daniel Szczechura a Witold Giersz) a austrálskeho tvorcu animovaného filmu Yorama Grossa, ktorý sa v roku 1926 narodil v Krakove (zomrel v roku 2015 v Sydney), a ktorému v rámci tohtoročného festivalu odhalili na rodnom dome (ul Sarego 12) pamätnú tabuľu.
Gierat píše: "Títo traja rovesníci nám navracajú vieru v človeka a v umenie, upokojujú myšlienky v zhone vzájomne si odporujúcich mediálnych informácií. Z ich umenia vyplýva nadčasová múdrosť ľudí milujúcich ľudí."
Patrí sa už len dodať, že podobný prínos našťastie sprostredkuje aj niekoľko súčasných filmových titulov, ktoré sa premietali na 57. ročníku Krakovského festivalu. Bude o nich ešte reč.
