Sedenie je nebezpečné, dlhé vysedávanie všestranne škodí nášmu zdraviu. Najviac vraj trpí chrbtica, lekári a fyzioterapeuti odporúčajú vstať zo stoličky či kresla aspoň každú hodinu. Poprechádzať sa, zacvičiť si... Lenže ako vyplniť dobre mienené rady, keď sedíte na sedemhodinovom filme?

Takéto kino vzniklo v Indii a je hlavne o Jiřím Menzlovi, ale aj o ostatných protagonistoch československej novej vlny. Nakrútil ho režisér Shivendra Singh Dungarpur a začiatkom apríla ho osobne predstavil v Bratislave. Spoločnosť Dungarpur Films spoločne so Slovenským filmovým ústavom dokumentárnu epopeju CzechMate - Hľadanie Jiřího Menzla pre zopár vytrvalcov (ktorí vydržali na filme od začiatku do posledného titulku) premietli v Kine Lumière.

O zdravotných rizikách už hádam stačilo, aký bol však film? Stálo za to podstúpiť spomínané medicínske nástrahy? Nuž, prvých zhruba deväťdesiat minút sme videli excelentné kino! Fim sa začal sekvenciou z divadelných skúšok v Štátnej opere v Budapešti. Režisér tam nacvičoval už svoje piate operné predstavenie, Mozartovo Cosi fan tutte.

V umne a svižne, jednoducho v príťažlivo zostrihaných sekvenciách predstavil Dungarpur tiež väčšinu svojich protagonistov. Tých je vo filme spolu až 85, predovšetkým z Čiech (Prahy), ale aj zo Slovenska (Bratislavy). Ivana Passera vyspovel režisér v jeho americkom exile

S mnohými žijúcimi pamätníkmi tvorcovia nakrútili pôvodné rozhovy - vo filme hovoria Bočan, Jasný, Šofr, Schmidt, Vachek, Jakubisko, Hanák, Grečner a iní. Po niektoré výpovede však už musel režisér siahnuť do filmových archívov, pretože nás medzičasom slávni filmári opustili (Forman, Chytilová, Vláčil, Juráček, Hrabal a ďalší), niektorých zaznamenali tvorcovia ešte v posledných rokoch života (Vihanová, Ondříček, Herz a ďaší).

Vo filme dostanú slovo aj niektorí zahraniční tvorcovia, na ktorých mala tvorba československej novej vlny veľký vplyv, medzi inými prehovoril Andrzej Wajda, István Szabó, Emir Kusturica, Agnieszka Hollandová, Ken Loach, cez skype aj Woody Allen.

Mate znamená v angličtine kamarát, kamoš. Ale keď zadáte do vyhľadávača CzechMate, zobrazí sa vám revolver ráže 9 milimetrov... Ešteže je súčasťou názvu aj Hľadanie Jiřího Menzla (v angličite názov filmu znie: CzechMate - In Search of Jiří Menzel).

Kým odpoviem, či sa podarilo slávneho režiséra nájsť, povedzme si konečne, akých bolo tých sedem hodín, strávených v kresle kina. Vlastne si uvedomujem, že na obe otázky možno odpovedať naraz: autori dokumentárneho eposu Jiřího Menzla, ale aj zmysel, atmosféru a mnohých protagonistov československej novej vlny našli už zhruba v prvej poldruha hodine.

To, čo v minutáži filmu postupne pribúdalo zhruba po 90 tich minútach premietania, bolo už väčšinou celkom zbytočné. Opakovanie motívov, zbytočné motívy (napríklad obhliadka dvoch domov, v ktorých Menzel strávil detstvo a mladosť, a do ktorých dnes nemá dôvod a záujem vstupovať, sú celkom zbytočné. OK, režisér nám ukáže balkón, z ktorého pozoroval pád zostreleného lietadla, ale potom sa v nostalgickom rozpoložení zmôže len na konštatovanie, že v okolí domov, kde je dnes mestský park, sa všetko zmenilo, kedysi tu boli len polia...).

Väčšina premietacieho času dokumentu žiaľ prekryla dojem zo skvelého úvodu a časti filmu v štandardnej minutáži. Zhruba päť a pol hodiny kina je, s odpustením, prejavom filmového obžerstva. Vzhľadom na zaujímavú až okúzlujúcu osobnosť hlavného protagonistu (aj pri všetkých možných výhradách) i ďalších respondentov je to rozprávanie do určitej miery zaujímavé a hodnotné (keď inak nie, tak ako bohatý zdroj archívneho materiálu pre budúcnosť) aj po prekročení limitov, no enormnej kumulácii to jednak hlbší zmysel neprinesie. To je asi tak nejako, ako keď dostanete príjemnú až milú návštevu, s ktorou strávite množstvo času, dobre sa porozprávate, čosi spoločné možno aj zažijete. Ale ako vraví porekadlo: po troch dňoch ryba a hostia už smrdia...