Boli sme v kine
Na filmoch Týždňa slovenského filmu
Apríl patrí slovenskej kinematografii. So zámerom vyjsť v ústrety narastajúcemu záujmu divákov o slovenskú kinematografiu sa v dňoch od 9. do 15. apríla 2018 už po štvrtýkrát uskutočnil Týždeň slovenského filmu. Prehliadka predstavuje domácu tvorbu uplynulého roka, hrané, dokumentárne i animované filmy, ktoré mali minulý rok (2017) svoju slovenskú premiéru.
Tento rok po prvýkrát predchádzalo slávnostné odovzdávanie národných filmových cien Slnko v sieti prehliadke Týždeň slovenského filmu. Galavečer sprostredkovalo širokej verejnosti aj televízne vysielanie, v priamom prenose na verejnoprávnej Jednotke v piatok 6. apríla.
V rámci podujatia Týždeň slovenského filmu majú diváci možnosť vidieť všetky filmy, ktoré získali ocenenia Slnko v sieti. No Týždeň okrem toho priniesol aj filmy, ktoré ocenené neboli. V bratislavskom kine Lumière, ako aj vo viacerých slovenských mestách sa premietala ponuka minuloročnej slovenskej filmovej produkcie.
Prehliadku zahájil Dubček
Týždeň slovenského filmu v pondelok 9.4. samozrejme neotváral Alexander Dubček osobne, ale predpremiéra celovečerného slovenského filmu o významnom československom reformnom politikovi, o jeho hádam najťažších životných chvíľach v časoch sovietskej okupácie krajiny v auguste 1968.
Otvárací film je vyrobený v roku 2018 a pochopiteľne sa ešte zápolenia o Slnko v sieti za minulý rok nezúčastnil, to ho zrejme čaká v budúcom roku. V koprodukcii ho vyrobila spoločnosť Filmpark a RTVS. Film Dubček podľa scenára Ľuboša Juríka a Viliama Klimáčka režíroval Laco Halama.
Predpremiéry filmu sa okrem tvorcov zúčastnila aj reprezentatívna delegácia zástupcov RTVS. Pravda, programový riaditeľ Tibor Búza sa uvedenia filmu nezúčastnil, zrejme i v súvislosti s nedávno ohlásenou rezignáciou na post vo vrcholovom manažmente televízie.
Pestrý program prehliadky a sprievodné podujatia
Okrem minuloročných premiér však Týžden slovenského filmu priniesol aj zaujímavý sprievodný program.
Na úvod podujatia v pondelok to bol napríklad Seminár o Pavlovi Brankovi. O aktivitách a živote filmového publicistu, ktorý sa v tomto roku dožíva 97 rokov, hovorili jeho priatelia, spolupracovnící a filmoví teoretici.
V pondelok sa konala tiež Masterclass kameramana Martina Žiarana (kamera víťazného filmu Slnka v sieti Čiara), v kinosále VŠMU podujatie moderoval režisér Martin Šulík.
Súčasťou podujatia sú už tradične aj takzvané Panely - odborné diskusné stretnutia záujmecov, s úvodnými referátmi dvoch vybraných odborníkov. Každý zo štyroch panelov je venovaný jednej oblasti kinematografie: Panel o slovenskej filmovej vede 2017, Panel o slovenskom hranom filme 2017, Panel o slovenskom animovanom filme 2017 a napokon Panel o slovenskom dokumentárnom filme 2017.
No a príležitosť diskutovať o niektorých témach v spojitosti so slovenskými filmami vytvorili niektoré tematické diskusie: Odkrývanie tabu sexuálneho násilia a vyrovnávania sa s ním bolo témou diskusie po filme Špina.
Vzostupy a pády slovenských výprav do najvyšších hôr sveta prediskutovali účastníci po filme Pavla Barabáša Vábenie výšok.
Čo robí divácky film diváckym si kládkla diskusia po filmoch Všetko alebo nič a Čiara. A napokon diskusiu o 90. rokoch: na čo sme zabudli a na čo by sme chceli zabudnúť inšpirovali filmy Únos a Mečiar.
Možno je trochu škoda, že do tejto diskusie nebol zahrnutý aj film o bývalých trinástich riaditeľoch Slovenskej televízie a RTVS Boli pri tom (Od Kaliského po Miku), ktorý v plastických profiloch vrcholových manažérov verejnoprávneho média od roku 1989 dodnes, neprináša len ich osobné portréty, ale aj výstižný spoločenský obraz, pripomínajúci aj mnohé významné prejavy mečiarovského Slovenska v deväťdesiatych rokoch.
Od Kaliského po Miku. Boli pri tom na plátne prehliadky
V stredu 11.4. sa konalo premietanie celovečernej podoby časozberného dokumentu Boli pri tom o bývalých trinástich riaditeľoch Slovenskej televízie a RTVS. Od roku 1989 až do roku 2017, od Kaliského po Miku.
Je trochu prekvapujúce, že koprodukčný partner hlavnej realizačnej spoločnosti Filmbis, verejnoprávna televízia RTVS nijakým spôsobom na uvedení filmu v rámci prehliadky neparticipovala. Uvedenia filmu sa nezúčastnil jediný zástupca verejnoprávneho koproducenta.
Svoj tak trochu macošský vzťah k vlastnému (spolu)dielu predviedla RTVS napokon ešte v čase príprav Týždňa slovenského filmu. Tesne pred tlačiarenskou uzávierkou preniesla na chvíľu na hlavného usporiadateľa podujatia (Slovenská filmová a televízna akadémia) svoju vlastnú neistotu, čoho nemilým dôsledkom je napríklad aj to, že v tlačenom bulletine prehliadky film Boli pri tom nefiguruje.
Okrem iného prispievajú aj takéto hlúpe, nevyjasnené okolnosti k aktuálnemu nepriaznivému obrazu média, evokujúc aj možnú cenzúru. A možno že celkom zbytočne.
Dokument Boli pri tom sa totiž nijakým spôsobom priamo nedotýka súčasného manažmentu televízie, pričom ani v prístupe ku kontroverznému vývoju média v uplynulých troch desaťročiach nie sú tvorcovia investigatívni, ten film vlastne nikoho priamo neobviňuje a neodsudzuje.
Priestor pre vlastný názor o jednotlivých protagonistoch a ich činoch prenecháva divákovi, pričom však nemožno povedať, že by v tom filme nebol zrejmý jasný postoj k základným hodnotovým otázkam. Dokument totiž dostatočne výstižne ukazuje na stále sa opakujúce mechanizmy a procesy zasahovania moci do fungovania verejnoprávneho média, ktoré sa desaťročia diali aj prostredníctvom častej a niekedy aj neštandardnej výmeny riaditeľov inštitúcie.
Takýto obraz našej televízie akiste nie je lichotivý, no predchádzajúci manažment RTVS, počas ktorého došlo ku koprodukčnej realizácii diela, aj svojim podporným postojom preukázal, že sa dokáže vyrovnať aj s problematickými stránkami svojej minulosti.
Film Boli pri tom sa nakoniec v bratislavskom kine Lumière samozrejme úspešne odpremietal, a to aj bez účasti kohokoľvek z RTVS.
Film uviedol programový dramaturg Týždňa slovenského filmu Miro Ulman a zopár slov na úvod povedal aj jeho autor, scenárista, režisér, kameraman a strihač filmu v jednej osobe Tomáš Hučko.
Medzi divákmi v sále bolo prítomných niekoľko filmových novinárov a prišli tiež traja bývalí riaditelia. Dvaja z nich sú aj protagonistami filmu: Jozef Darmo (riaditeľoval v čase od 19.12. 1994 do 19.12.1996) a Milan Materák (bol vo funkcii od 19.11.1998 do 19.8.2002).
Tým tretím "riaditeľským divákom" bol Ing. Rudolf Šimko, ktorý v stoličke riaditeľa dočasne sedel (ako štatutárny zástupca, teda bez menovania dekrétom) po funkčnom období Petra Zemana, pred menovaním Mariána Kleisa, v rokoch 1991 a 1992.
Mimochodom dočasných riaditeľov mala televízia v sledovanom období tiež slušný zástup, ale film Boli pri tom sa nimi nezaoberal. Také množstvo osudov sa jednoducho nezmestí ani do celovečerného dokumentu. Ale možno raz niekto nájde chuť zachytiť predmetné obdobie aj z takéhoto uhlu pohľadu.
